Fučík bol nacistami popravený za odboj a po februári 1948 sa stal ikonou komunistickej ideológie.
„Ako rodičia na smrť odsúdeného prosíme týmto spôsobom o milosť," píše
sa v trojstranovej žiadosti podpísanej otcom Juliusa Fučíka Karlom.
Žiadosť má dátum 9. septembra 1943 - deň po tom, ako komunistického
novinára a literárneho kritika za účasť v protinacistickom odboji
obesili.
„Je to úplne nová vec, ktorá bola k dispozícii prakticky každému návštevníkovi konkrétneho archívu," upozorňuje historik Jan Uhlíř, ktorého v pondelok citovala Česká televízia (ČT).
Nacistické gestapo zatklo Fučíka 24. apríla 1942 v Prahe. Komunistický
funkcionár sa v ilegalite vydával za profesora Horáka. Vo väznici na
Pankráci napísal na prepašovaný zvitok papiera svoje najznámejšie,
autobiografické dielo Reportáž psaná na oprátce.
Komunisti vytvorili z Fučíkovho života a smrti kult. Až v roku 1995
necenzurované vydanie tejto knihy (v slovenčine vyšla pod názvom
Reportáž spod šibenice) potvrdilo, že Fučík na gestape vypovedal, ale
neudával.
Desiatky strán Fučíkových vypočúvacích protokolov, ktoré Červená armáda
na konci vojny našla v Berlíne a medzi ktorými je aj márna žiadosť
rodičov o milosť pre syna, odovzdal Prahe sovietsky vodca Nikita
Chruščov v roku 1954.
Až teraz ich však historik Jan Uhlíř chce porovnať s Fučíkovým najznámejším textom.
„Aby sme mohli na konci tejto komparácie skonštatovať, že Fučík povedal
toto a toto, toto napísal do Reportáže, tu sa snažil vylepšiť svoj
obraz, tu bol naopak celkom úprimný," hovorí podľa ČT Uhlíř.